Fantozzi vs Pacioli
Keď
sa povie „účtovník“, mnohým napadne obraz unaveného človeka za monitorom,
obklopeného faktúrami a výkazmi. Fanúšik filmov a talianskeho humoru
si môže vybaviť legendu spojenú s účtovníctvom, a to Uga Fantozziho – nižšie
postaveného úradníka, ktorého pracovná rutina je plná absurdností, frustrácií a
byrokratických nonsensov – v podobe, ktorá až príliš pripomína realitu.
Skutočná legenda účtovníctva je však niekto úplne iný. Hrdinom účtovníctva je
taliansky františkánsky mních, matematik a pedagóg Luca Pacioli. Ten v
roku 1494 vydal v Benátkach významné dielo, ktoré je považované za míľnik
účtovníctva, a to Summa de arithmetica, geometria, proportioni et
proportionalita.
Pacioli
síce neprišiel s podvojným účtovníctvom ako prvý, pretože benátski obchodníci
ho už dávno používali, no práve vďaka nemu sa tieto metódy dostali do širšieho
povedomia a stali sa štandardom. Jeho Summa de arithmetica bola totiž
vytlačená v čase, keď sa tlač ako nová technológia začínala rýchlo šíriť po
Európe. Vďaka tomu sa jeho kniha dostala medzi obchodníkov, bankárov aj učencov
v rôznych mestách – a to, čo dovtedy fungovalo len ústnym alebo lokálnym
odovzdávaním znalostí, sa razom stalo dostupným, pochopiteľným a opakovateľným.
Inými slovami, Pacioli pomohol účtovníctvu prekročiť hranice – z benátskej
praxe sa stal európsky štandard.
Viac než účtovník – renesančný duch Pacioliho
Pacioli nebol len nejaký „otec účtovníctva“. Tento františkánsky mních bol doslova renesančný majster. Bol to človek, ktorý spájal vedu, umenie a filozofiu do jedného celku. A nebol na to sám. Jeho kamarátom bol samotný Leonardo da Vinci. Spájala ich fascinácia poriadkom, krásou a tajomstvami, ktoré sa skrývajú v číslach a proporciách. Spolu dali dokopy knihu Divina proportione – dielo o zlatom reze, teda o matematickej harmónii, ktorú nájdeme všade okolo nás: v prírode, v architektúre, v obrazoch. Leonardo da Vinci nakreslil k tejto knihe také detailné obrázky, že by sa za ne nemusela hanbiť ani dnešná výstava moderného umenia.
Táto kniha nebola len nejakým filozofovaním o kráse – bola to praktická príručka pre architektov, umelcov a matematikov. Ukazovala, že krása má svoju logiku. A Pacioli tým dokázal, že aj matematika môže byť poetická a účtovníctvo je niečo viac než len hromada faktúr.
A teraz, keď sa účtovníctvo stále viac digitalizuje a automatizuje, môže sa zdať, že niečo ako „duch Pacioliho“ je už len história. Ale práve naopak. Dnes viac než kedykoľvek predtým potrebujeme ľudí, ktorí vedia spojiť presnosť so zdravým rozumom, čísla s príbehom, techniku s ľudským pohľadom. Lebo účtovník, ktorý len ťuká do tabuľky, je málo. Dobrý účtovník vie v číslach nájsť niečo viac – kontext, vzťahy a význam. Dobrý účtovník vie čítať medzi riadkami. A to je presne to, čo by sa Paciolimu páčilo.
Z Pacioliho textov je jasné, že účtovníctvo pre neho nebolo len o tom, zapísať si, čo prišlo a čo odišlo. Vnímal ho ako spôsob, ako mať vo veciach systém a poriadok – ako pochopiť, čo sa v biznise naozaj deje. Hovoril napríklad, že každý obchodník by si mal denne zapisovať všetky pohyby – najprv do denníka, potom prehľadne do hlavnej knihy. V podstate vytvoril prvý návod na to, ako viesť účtovníctvo krok za krokom. A čo je super – nepísal to ako vedec pre vedcov, ale ako učiteľ pre bežných ľudí z praxe. Chcel, aby to každý pochopil. Aj preto sa jeho prístup tak rýchlo rozšíril – bol jasný, logický a hlavne použiteľný.
…matematici, móda a poriadok v číslach
Pacioli to celé rozbehol, ale nezostal jediný, kto mal dobré nápady. Napríklad
taký Simon Stevin, flámsky matematik zo 16. storočia, prišiel s niečím, čo nám
dnes príde úplne samozrejmé – desatinné čísla. V roku 1585 napísal knihu De
Thiende, kde vysvetlil, ako sa dajú zlomky nahradiť desatinnými miestami. A
to bol fakt zlom – zrazu sa všetko dalo počítať oveľa jednoduchšie. Stevin
dokonca navrhol, že by sa desiatkový systém mohol používať aj na merania a
peniaze. A čuduj sa svete, o pár storočí neskôr z toho vznikol metrický systém,
ktorý používame dodnes.
Ďalším zaujímavým človekom, čo pokračoval v Pacioliho duchu, bol Matthäus
Schwarz. Bol to účtovník, ktorý pracoval pre bohatú a výzamnú rodinu
Fuggerovcov v nemeckom Augsburgu. Schwarz bol poriadny detailista. Každý výdaj
a príjem zapisoval s dôrazom na presnosť, časovú postupnosť a často aj s poznámkami
o kontexte, prečo sa daná transakcia udiala. Tým ukázal, že účtovníctvo nemusí
byť len o číslach, ale aj o príbehoch, ktoré za nimi stoja.
Okrem toho, že poctivo viedol firemné účtovníctvo, mal aj trochu netypický
koníček – celý život si zaznamenával, čo mal oblečené. Fakt! Dal si kresliť
svoje outfity do takej vlastnej „módnej kroniky“, ktorú dnes historici považujú
za prvý fashion denník vôbec. Volala sa Kleidungsbüchlein. Vďaka nemu
dnes vieme nielen to, ako sa vtedy účtovalo, ale aj to, čo mal renesančný
účtovník na sebe, keď mal dobrý deň.
Čo mali títo dvaja spoločné s Paciolim? Všetci traja vedeli, že iba čísla
nestačia. Musíš im rozumieť, dať im poriadok a zmysel.
Pacioliho lekcia pre dnešok
Keď
si najbližšie predstavíš účtovníka len ako človeka, čo sedí za počítačom a je
až po uši v číslach a faktúrach, spomeň si na Pacioliho. Na mnícha, ktorý
si s Leonardom da Vincim kreslil dokonalé geometrické tvary a ukazoval svetu,
že aj čísla môžu mať dušu.
Možno dnes nepotrebuješ ovládať latinčinu ani kresliť päťuholníky, ale ten
princíp ostáva rovnaký, a to rozumieť svetu cez poriadok, logiku a súvislosti.
A ak sa ti občas zdá, že účtovníctvo je suché remeslo, spomeň si, že na jeho
začiatku stál človek, ktorý v číslach videl krásu.
Pacioli by možno dnes nosil okuliare s hrubým rámom, popri účtoch by písal
blogy o etike vo financiách a nahrával podcasty o finančnej
gramotnosti.
Jedno by sa však určite nezmenilo – stále by veril, že za každou cifrou sa
skrýva príbeh, ktorý stojí za to pochopiť.
ZDROJE:
https://www.tandfonline.com/doi/full/10.1080/09639284.2010.501955?utm_source
https://en.wikipedia.org/wiki/Summa_de_arithmetica
https://en.wikipedia.org/wiki/History_of_measurement?utm_source
https://en.wikipedia.org/wiki/Simon_Stevin?utm_source
https://journals.sagepub.com/doi/full/10.1177/10323732221098443
https://en.wikipedia.org/wiki/De_Thiende?utm_source
https://www.pure.ed.ac.uk/ws/portalfiles/portal/24735218/Book_review_David_Wilcox_costume.pdf